Bol významný fyzik a astronóm 18. storočia, narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach.
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, stredoškolské na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal Maximilián Hell o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil v Trenčíne do dvojročného noviciátu. V jeseni roku 1740 zložil rehoľné sľuby a odišiel študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor na jezuitskom gymnáziu. Po vysvätení za kňaza v roku 1750 odchádza do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie, a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.
Po smrti Jána Jakuba Marinoniho v roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu
riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával až do svojej smrti.
Najväčšou udalosťou v živote M. Hella ako astronóma bola
expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Expedícia dosiahla vynikajúce výsledky, ktoré boli neskôr vysoko cenené vo vedeckých kruhoch.
Tie zhrnul v diele
"Observatio transitus Veneris ante disum solis", ktoré vydal v roku 1770. Maximilián Hell tu potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme.
Zvlášť významné z jeho publikačnej činnosti je vydávanie astronomických ročeniek
Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do svojej smrti.
Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Maximilián Hell skúmal aj morský odliv a kvadratúru kruhu. Podal obraz o prírodných pomeroch Nórska, Fínska a vôbec oblastí Severného mora – o geologickej skladbe, riekach, mori, flóre a faune, o príčinách svetielkovania mora a o hospodárských pomeroch týchto oblastí.
M. Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený
Rád anglickej vlády za vedecké práce. Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Nesie po ňom názov dokonca aj asteroid s priemerom takmer 21 km, pomenovaný (3727) Maxhell.
Zomrel 14. apríla 1792,
pochovaný je v Maria Enzersdorfe pri Viedni.